Až ťa studený pot po čele zamrazí, či žeravá petarda zadok rozmrazí a budeš svätých okolo počuť hrať, tak ti bude neskoro šťastie priať. Preto zavčasu šťastný Nový rok!

Príde Ježiš do krčmy a posadí sa. Čašník ho upozorní:
- Tu si nesadajte, tu sedia štamgasti, vyhodia vás!
Ježiš nereaguje... Ku stolu prídu slepý, hluchý a Cigáň.
Napodiv ho nechajú sedieť medzi sebou.
Ježiš:
- Za to, že ste ma nevyhodili sa vám odvďačím!
Dotkne sa slepého, slepý vyskočí:
- Já vidím!
Dotkne sa hluchého, hluchý vyskočí:
- Já počujem!
Otočí sa k Cigáňovi a ten na neho:
- Mňa sa nedotýkaj, já mám invalidný dôchodok!

Princ Bajaja sa stratí v lese a vidí pred sebou chalúpku. Zabúcha na dvere, otvorí mu hnusná stará ježibaba a hovorí:
Nazdar, ty kkt!
To bude asi nejaký omyl, ja som princ Bajaja, stratil som sa v lese a potreboval by som u Vás prespať..
Ok. Chceš spať so mnou, na lavici alebo s cicou micou?
No, myslí si princ Bajaja, s Tebou spať nebudem, cica mica je asi tá hnusná čierna mačka, čo máš na pleci, tak sa vyspím na lavici..
Ráno sa zobudí celý rozlámaný a ide sa opláchnuť k studničke.
Tam uvidí nádhernú kozatú mladú babu a pýta sa jej:
Ako sa voláš?
Ja som cica mica. A kto si Ty?
Jááá som kkt.

Manažéri, riaditelia, vedúci a podobne,
čo dokážem uvidíte, rozpoviem vám podrobne.
Na Úrade práce som ja absolútnou náhodou,
keby som ja u vás robil, už ste všetci za vodou.
Pracovať chcem ako každí, nie som leňoch, invalid,
workoholik neúnavný, HDP chcem podporiť.
Mailujte, píšte správy, napíšte mi pozdravy,
uvidíte, nastúpim a všetko sa vám napraví.
Telo som si vypestoval fitkom, liposukciou,
volajte mi, nepohrdnem zodpovednou funkciou.
Vyriešil by som chudobu, akúkoľvek stratu,
ja som ten, čo najviac chýba Slovenskému štátu.

Marienka ide do kostola na omšu a keď odchádza, spadne jej náušnica. Chvíľu ju hľadá po podlahe a keď ju konečne nájde, všimne si, že na ňu zamračene pozerá farár.
“Slečna, prosím, tu je päťdesiat eúr, kúpte si nohavičky. Taka krásna žena nemôže byť takáto nehanebná!” lamentuje a podáva jej peniaze.
Dievča ich s veľkou vďakou prijme a keď túto historku povie doma svojej mame, tá neváha ani minútu. Oblečie si svoje najkratšie šaty, dá dole nohavičky a ide do kostola. Po omši predstiera, že jej taktiež spadla náušnica. Keď skončí so svojím divadielkom, všimne si, že si ju zamračene prezerá farár.
“Pani …” Hovorí nervózne. “Tu máte jedno euro a kúpte si žiletky .”